poludnica

  Júlia vošla do kaviarne na rohu námestia.  Všetky mužské i ženské pohľady si ju zvedavo premerali.Ženské sa rezignovane naoko sklopili , no  mužské bez pretvárky sledovalli vlniace sa boky, obtiahnuté minisukňou a viac ako veľavravný výstrih jej ľahulinkého topu. Júlia vedela, že je na čo sa pozerať, ale nedala na sebe poznať tú perverznú úchylku spoločnosti. Počítala s ňou. Preto mala oblečené to, čo mala.
Sandálky o niekoľkých šnúrkach na privysokom opätku pre pešiu turistiku, ružovú mnisukňu a strieborný hlbokovravný top. Okolo krku nonšalantne uviazaný ružový šálik, siahajúci až po kolená  a na očiach srdiečkové okulliare. Kučeravé vlasy nijako obzvlášť upravovať nemusela, pretože na všepočudovanie sveta vždy boli ako zohratý futbalový tím. V ruke niesla tašku zo slamy a kyticu červených ruží. Dokonalá zmes neodolateľného romantizmu a šteklivej erotiky ju vystihovala v hojdavej chôdzi a okoliu dvíhala nielen dobrú náladu, ale aj empatické myslenie. A možno, ak by sme sa smeli  pozrieť celkom blízko, našlo by sa aj zopár dvihnutí celkom iného, ľudskejšieho charakteru, ale tie teraz neobnažujme, mohlo by to spôsobiť dojem nejakého nechceného smeru.
     Slalom medzi rozhádzanými stolmi a stoličkami sa podaril Júlii už po niekoľkých sekundách. Došla na miesto, kde ju už niekto čakal. Ten niekto bola Lena. Už pri Júliinom vchádzaní sa dievčatá na seba usmiali. Lena, rovnako ako celá kaviareň, vrátane čašníka, nespustila z  Júlie oči. Každý jej pohyb bol zvodným doplnkom jej osoby. Nedalo sa to prehliadnuť. Júlia položila kyticu na stôl, Lena sa postavila a dievčatá sa viac ako vášnivo objali. Dosť nezvyčajne. Júlia niečo dlhšie šepkala Lene do ucha a tá sa najprv usmievala a neskôr sa začala nežne chichotať.
    Dosť nečakane, ale veľmi odvážne sa dievčatá  pobozkali. Na ústa. Nebol to obyčajný bozk, bol vášnivý, láskyplný a veľmi zmyselný. Júlia dala Lene kyticu, ktorá doteraz vyčkávala, kým doznie objatie, šepot a bozk.      Malá etuda sa odohrala bez slov, neverbálne, ten tichý šepot nemožno považovať za hovor , no vyvolala neobvyklú búrlivosť.

- Také niečo, že sa nehanbia!  Na verejnosti sa  oblizujú, no fuj ! - zhrozená myseľ staršej dáme nedovoliľovala sa viac priamo účastniť, tak iba v zornom uhle sa snažila pozorovať tieto, podľa jej morálneho svedomia, oplzlosti.

Tichý úradník sediaci v kúte : - Dosť dlho trvalo, kým mu to došlo, nenápadne dal ruku do vrecka a ohmatal sa : - Nesnívalo sa mi to ! Dve dievčatá sa predo mnou pobozkali !

Frajer v koženej bunde : Baby, nevošiel by sa medzi vás parťáčik ? Ja by som bol voľný.

Dáma s klobúkom  : Také vzrušenie ! Len aby to na mne nebolo poznať ! - rýchlo siahla do kabelky a vybrala  z nej  zrkadielko, skontrolovala sa, či sa netvári priveľmi frivolne, no povzdych a jemné chvenie sánky, zrkadlu povedali svoje.

Čašník . - Fajn babenky, ja som za to, len nie tu ! Puritánsky šéf ma spucuje a ja vás budem musieť vypoklonkovať.

Študentky : Videla si ? - šepla prvá. - A čo ? - spýtala sa druhá. - Tie dve sa lízali ! -  Netáraj ! - Fakt ! Okamžite píšem chrústikovi esemesku, škoda, že som ich neodfotila, to by bol záber !

Mamička s malým chlapcom : Nech to malý nevidí, dúfam, že nebudú pokračovať ! - A dieťa presadila tak, aby bolo otočené chrbtom k dievčatám.

Dve feministky : Ak to môžu robiť tie dve, tak potom aj my ! - Ale nepobozkali sa.

     A tak by sme mohli pokračovať, čo nám hrdlo ráči, no skutočnosť bola celkom iná a režisér zareval : - Stop, stop! Je to na nič, pôjdeme  ešte raz !  Od Júlia vošla do kaviarne na rohu námestia. ....blablabla...,aha tu je to : -  Takže preberieme si toto : - Dosť nečakane, ale veľmi odvážne sa dievčatá pobozkali, tak túto časť strihnem, veď som vravel, že to nemá byť do červenej knižnice, ale do Galérie národneho kinematografického umenia a nejde o erotickú poviedku, ale o tragickú drámu. Takto len rozbúrime verejnú diskusiu o mravnosti celého národa a tam dospieť predsa nepotrebujem! Takže dievčatá sa zľahka, opakujem, zľahka dotkú perami a ak sa mi to nebude páčiť, tak intimitu bozku zruším a pri tej gratulácii k narodeninám ostane iba stisk ruky ! Je to všetkým jasné ? - na režiséra to bol obzvlášť výnimočný a nesexistický názor.
Herečka, čo hrá Júliu : - Mne to nie je jasné! Opakujeme túto scénu desiaty krát, skúste elegantne, s erotickým podtónom a s kyticou pichľavých ruží  a pohľadov, kľučkovať pomedzi tie stoly v týchto nemožných topánkach a potom sa ešte  aj zmyselne, ale nie vášnivo  bozkávať so sestrou, teda hereckou sestrou, ktorú som akože nevidela sedem rokov a v deň jej narodenín sa opäť stretávame ! Nemyslíte, by tam aspoň nejaká vášeň mala byť ? Veď sme sa polovicu filmu na seba tešili ! - a toto bola na herečku priodvážna reč.
- Tak dobre, posledný krát, ale nech ten bozk je vášnivý, ale nech nevyzerá ako francúzsky, iba čisto súrodenecký.
Herečky prikývli.
Ide sa, ostrá....